"Pre mnohých môže byť táto suma kritická. Dôsledné plánovanie financií a obmedzenie bežnej spotreby je naozaj nevyhnutné," upozornil
Nemergut. Rekordná inflácia podľa neho trápi rodiny už od konca
minulého roka, keď z približne piatich percent vzrástla na aktuálnu
mieru 9 % a ešte viac oslabila kúpnu silu peňazí. "Mnohí si tieto
čísla neuvedomia, až kým nespozorujú rozdiel napríklad aj pri bežnom
nákupe. Ak si včera kúpili potraviny za 20 eur, pričom nákupný košík
pozostával z desiatich potravín, o dva mesiace ich podobný nákup môže
vyjsť už na 25 a možno aj 30 eur. Prípadne si za tých istých 20 eur
nakúpia iba sedem alebo osem tých istých potravín," vysvetlil Nemergut.
Pokračoval, že február pohol cenami naprieč celým spotrebným košom a
zvyšovanie sa prejavilo pri mnohých službách a tovaroch. Medziročne
hýbali cenami najdôležitejšie položky spotrebného koša slovenských
domácností, ktoré im spravidla ukroja aj najväčšiu časť mesačného
rozpočtu. Oblasť potravín zaznamenala vo februári medziročný nárast o
9,8 %, bývanie a energie o 13,2 % a doprava o 22 %.
"Prudké zdražovanie pocítia rodiny pri nezmenených návykoch približne
sumou 100 až 150 eur. Za stravu zaplatia viac v rozmedzí 50 – 70 eur,
za dopravu a pohonné hmoty o 20 až 30 eur a ostatné mesačné výdavky
vzrastú v priemere o 10 až 20 eur," konštatoval Nemergut.
Nárast cien predstavuje pre rodiny väčšiu finančnú, ale aj psychickú
záťaž, keďže sa dostávajú do finančného stresu a sú náchylnejšie siahať
po úveroch či pôžičkách. Podľa Nemerguta sú však obrovským rizikom tzv.
panické nákupy spôsobené obavou z ďalšieho zdražovania. Domácnosti sa
pri nich zásobia prehnaným množstvom tovaru a často dochádza k plytvaniu
potravinami i zbytočným dodatočným nákladom. "Účinným riešením je
sledovanie výdavkov, vyhodnocovanie a plánovanie len nevyhnutných
nákupov a ich výšky. Nákup menej dôležitých vecí je potrebné odložiť na
pokojnejšie obdobie," dodal Nemergut.